Život Prešova
online
online
Naši bývalí prezidenti: Antonín Novotný (1957 - 1968)
22.03.2009 Celý región
Antonín Novotný bol československý komunistický politik a československý prezident, hlavný predstaviteľ prvej krízy komunistického režimu v Československu.Patril ku generácii, ktorá vyrastala v prvej republike, do popredia KSČ sa dostávala po \"bolševizácii\" v roku 1929 a k moci po druhej svetovej vojne.
Podieľal sa na nezákonnostiach v 50. rokoch a až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu politických procesov i rehabilitácie. Novotný mal ako vedúci funkcionár pražskej straníckej organizácie významný podiel na komunistickom puči vo februári 1948 a na následnom zavádzaní a upevňovaní komunistického režimu.
Narodil sa 10. decembra 1904 v Prahe. Po prvej svetovej vojne sa vyučil za strojného zámočníka, potom pracoval v rôznych firmách.
Od roku 1921 bol členom KSČ, v 20. rokoch funkcionár komunistického telovýchovného hnutia. V KSČ vykonával rôzne stranícke funkcie, postupne od krajskej úrovne, až po najvyššie. V rokoch 1937–1938 bol krajským tajomníkom KSČ v Hodoníne. V rokoch 1941–1945 ho za ilegálnu činnosť v KSČ väznili v koncentračnom tábore Mauthausen. Po roku 1945 bol postupne vedúcim tajomníkom krajského výboru KSČ v Prahe, členom ÚV, členom predsedníctva ÚV KSČ, tajomníkom a v rokoch 1953-1968 prvým tajomník ÚV KSČ. V rokoch 1948–1957 bol poslancom Národného zhromaždenia, v roku 1953 podpredsedom vlády.
V období od 19. novembra 1957 do 22. marca 1968 bol prezidentom republiky a v rokoch 1959–1968 predsedom ÚV Národného frontu.
V roku 1960 Novotný odvážne prehlásil, že v Československu je vybudovaný socializmus a hneď potom sa slovo socialistický dostalo do názvu republiky. V súvislosti s tým Novotný uskutočnil rozsiahlu amnestiu, po ktorej sa z väzení a pracovných táborov vrátila prevažná väčšina ľudí, odsúdených v politických procesoch prvej polovice päťdesiatych rokov, okrem iných i neskorší prezident Gustáv Husák.
Svojimi dogmatickými a subjektivistickými postojmi, silným protislovenským postojom prispel prezident Antonín Novotný k vyhroteniu rozporov vnútri vládnucej garnitúry (veľmi ostro vystupoval proti slovenskej reprezentácii), čím otvoril cestu k miernej liberalizácii. V rokoch 1967–1968 ho ostro kritizovali, najprv vo vedení KSČ, potom (na jar 1968) aj v širokej verejnosti.
Novotného ústup z politickej scény začína v druhej polovici šesťdesiatych rokov, kedy sa začínali v komunistickej strane objavovať reformné prúdy, žiadajúce tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Pod tlakom týchto reformistov ho odvolali z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Miesto neho zvolili reformistu Alexandra Dubčeka.
Dňa 5. januára 1968 odstúpil z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, 22. marca 1968 aj z úradu prezidenta republiky. V apríli a máji 1968 ho zbavili všetkých zostávajúcich funkcií a odišiel z politického života.
Antonín Novotný, prezident ktorý, pravdepodobne nechtiac a proti svojej vôli, doviedol komunistickú stranu k tzv. pražskej jari dňa 28. januára 1975 zomrel.
Podieľal sa na nezákonnostiach v 50. rokoch a až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu politických procesov i rehabilitácie. Novotný mal ako vedúci funkcionár pražskej straníckej organizácie významný podiel na komunistickom puči vo februári 1948 a na následnom zavádzaní a upevňovaní komunistického režimu.
Narodil sa 10. decembra 1904 v Prahe. Po prvej svetovej vojne sa vyučil za strojného zámočníka, potom pracoval v rôznych firmách.
Od roku 1921 bol členom KSČ, v 20. rokoch funkcionár komunistického telovýchovného hnutia. V KSČ vykonával rôzne stranícke funkcie, postupne od krajskej úrovne, až po najvyššie. V rokoch 1937–1938 bol krajským tajomníkom KSČ v Hodoníne. V rokoch 1941–1945 ho za ilegálnu činnosť v KSČ väznili v koncentračnom tábore Mauthausen. Po roku 1945 bol postupne vedúcim tajomníkom krajského výboru KSČ v Prahe, členom ÚV, členom predsedníctva ÚV KSČ, tajomníkom a v rokoch 1953-1968 prvým tajomník ÚV KSČ. V rokoch 1948–1957 bol poslancom Národného zhromaždenia, v roku 1953 podpredsedom vlády.
V období od 19. novembra 1957 do 22. marca 1968 bol prezidentom republiky a v rokoch 1959–1968 predsedom ÚV Národného frontu.
V roku 1960 Novotný odvážne prehlásil, že v Československu je vybudovaný socializmus a hneď potom sa slovo socialistický dostalo do názvu republiky. V súvislosti s tým Novotný uskutočnil rozsiahlu amnestiu, po ktorej sa z väzení a pracovných táborov vrátila prevažná väčšina ľudí, odsúdených v politických procesoch prvej polovice päťdesiatych rokov, okrem iných i neskorší prezident Gustáv Husák.
Svojimi dogmatickými a subjektivistickými postojmi, silným protislovenským postojom prispel prezident Antonín Novotný k vyhroteniu rozporov vnútri vládnucej garnitúry (veľmi ostro vystupoval proti slovenskej reprezentácii), čím otvoril cestu k miernej liberalizácii. V rokoch 1967–1968 ho ostro kritizovali, najprv vo vedení KSČ, potom (na jar 1968) aj v širokej verejnosti.
Novotného ústup z politickej scény začína v druhej polovici šesťdesiatych rokov, kedy sa začínali v komunistickej strane objavovať reformné prúdy, žiadajúce tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Pod tlakom týchto reformistov ho odvolali z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Miesto neho zvolili reformistu Alexandra Dubčeka.
Dňa 5. januára 1968 odstúpil z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, 22. marca 1968 aj z úradu prezidenta republiky. V apríli a máji 1968 ho zbavili všetkých zostávajúcich funkcií a odišiel z politického života.
Antonín Novotný, prezident ktorý, pravdepodobne nechtiac a proti svojej vôli, doviedol komunistickú stranu k tzv. pražskej jari dňa 28. januára 1975 zomrel.
0
www.ZIVOTPO.sk
